Rozmýšľam...len tak, nie nahlas, pretože by to mohlo zaklopať na iné uši a to veru nechcem. Rozmýšľam, že možno práve teraz niekto plní moje sny. Byť obhádzaný papiermi na posteli, vyložené nohy niekam hore a ešte vyššie, ceruzka v ústach, možno za ušami nech si každý myslí, že som zaneprázdnená a tváriť sa unavene. Potom sa rozhodnúť dať si kávu ako Loreal a Rori z Gilmoriek a mať z nej bláznivú náladu. Mať nutkanie vykonať neplechu.
Zhasnúť svetlo a čítať knihu pod duchnou s baterkou v ruke.
Alebo vykúpiť celý obchod a roztrhať všetky krabice od Granka či tam nezostal nejaký náramok pre mňa. Skôr pre neho.
Možno niekto, tak ako ja miluje fantáziu, nápady a vštko to, čo sa okolo toho točí. Žiť spontánne, tak ako ja už dlho túžim. Bez reťazí...
Ísť po uličkách, odrazu vhupnúť do obchodu a rozhodnúť sa osladiť si život čokoládou alebo inou pochúťkou a jazyk. Presne to chcem.
Vybehnúť z obchodu, ísť len tak po ceste, ruka v ruke, sú hviezdy. V tom okamihu spomínať na leto a na ležanie v tráve, keď sme sledovali oblaky.
Kto žije práve takýto deň, závidím mu, no iba potichu, aby sa to nedostalo do iných uší...
