Mám chuť postaviť sa(od lepidlovej stoličky), kričať neslušné slová(možno aj vymyslené) do vzduchu. Silno búchať dvermi bez kľučky...
Všetko sa udeje jedným šmahom ruky. Mám otvorené oči, no nevidím, čo sa deje.
Po prvýkrát chcem dobrovoľne vstúpiť do tmy a tápať v nej.
Nie je čas na frázy, že pod lampou je najväčšia tma.. Každému táto fráza vyjde z úst bez premýšľania, nabiflene. No dnes stojím pod lampou asi celý čas.
Po čase... Svetlo- chcem, chcem ho. Možno aj preto, že najviac chceme to, čo mať nikdy nemôžeme...
