...Chcem byť vonku keď prší,bežať v tom daždi a zároveň dýchať
ten čerstvý vzduch, ktorý ma dokáže potešiť aj v nepotešiteľnom.
...chcem zbadať šôšku v tráve a piť s kamarátmi kofolu až do sýtosti.
...chcem chlapca, ktorému sa nehovorí zakázané ovocie a ktorý dokáže pri mne ležať aj keď sme na kamenistej ceste.
...chcem sa odnaučiť ohrýzať si nechty, no zároveň sa nechcem odnaučiť smiať sa aj keď to prináša vrásky. Veď ako sa vraví:“Treba prinášť aj nejaké obete. ...chcem toto všetko stihnúť, pokiaľ viem, čo chcem. ;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;; Zvláštne... Rada by som znova povedala tú VŽDY opakujúcu sa vetu : Toto sa mi už niekedy stalo. Ale už dlhšiu dobu som si nič podobného pod nosom nezamrmlala. Asi lietam... Ako každý, len v inom čase. Tam hore... Veď vy viete... Je skvelé, keď ti z úst vyhrkne tá veta a spustí sa nový prúd reči. Akoby ste žili dvakrát a objavili to, čo už tu raz bolo, čo ste zažili. Mať tak dva životy. Vau... To by bolo skvelé. Koľko by sa len toho dalo stihnúť a prežiť. Mačkám sa musia stávať podobné veci, ale asi oveľa častejšie, keďže majú sedem životov. Či deväť? Nikdy neviem... Tie sa teda majú. :)
